Spájať školu a komunitu sa môže javiť ako neštandardný nápad. Projekt ŠAK realizovaný v košickom sídlisku Ťahanovce ukazuje, ako prepojenie detí, učiteľov, rodičov a susedov podporuje vzájomné komunitné vzťahy a prispieva k oživeniu priestoru.

Ako dve architektky a sociologička, ktoré dlhodobo pôsobili v zahraničí kvôli štúdiu a práci, sme sa pravidelne stretávali v rodnom meste a vymýšľali, ako ho zlepšiť. Ako v meste, ktoré má síce vďaka statusu Európskeho hlavného mesta kultúry 2013 rozbehnutú infraštruktúru, ale je v ňom stále cítiť závan provinčnosti a nedotiahnutého detailu, budovať vzťah k miestu a zapojenie do jeho tvorby? Tento článok predstavuje priebeh košického projektu ŠAK / škola a komunita za prvých šesť mesiacov intenzívnej práce. Našim zámerom je sprostredkovať správu, že otvorenosť miestnej samosprávy a inštitúcií napomáhajú dosiahnuť komunitný rozmer, podporovať zapojenie občanov do diania v meste a vytvárať vzťah medzi susedstvom a inštitúciou školy. V prvej časti predstavíme myšlienku prepojenia školy a komunity a dôvody toho, prečo je toto prepojenie zmysluplné. V druhej časti zhrnieme výzvy, ktorým sme za posledných šesť mesiacov čelili na úrovni realizácie projektu. V tretej časti sa zameriame na základné piliere situácie, ktoré z našich skúseností projekt ženú dopredu. Kľúčom k úspechu je otvorenosť k spolupráci na všetkých úrovniach.

Škola a komunita – zmysluplnosť spojenia

Projekt ŠAK / škola a komunita si dáva za cieľ pretvoriť školu tak, aby bola príjemným miestom pre celú komunitu. Pôvodný nápad bol podporený Európskou kultúrnou nadáciou pozvaním na Idea Camp 2015 vo Švédsku a následne vyhral súťaž o grantovú podporu na „research & development“. Po úvodných rozhovoroch a mapovaní sme oslovili niekoľko základných škôl na sídlisku Ťahanovce v Košiciach. Ťahanovce boli pre nás prioritou najmä preto, že na ne nedosiahla infraštruktúra kultúrnych centier vo Výmenníkoch, ktoré boli vytvorené v rámci projektu pre Európske hlavné mesto kultúry 2013. Svoje sympatie nám vyslovila Základná škola Belehradská, na ktorej sme začali pôsobiť. Do tímu sme pribrali ešte komunitnú umelkyňu a výtvarnú pedagogičku.

Školské prostredie sme si nevybrali náhodne. Existuje niekoľko indícii, ktoré našepkávajú, že prepájanie školy a susedstva v uvažovaní o občianstve, participácii a verejnom priestore dáva zmysel. Určite však jednou z hlavných motivácii bolo vnímanie ceny vzdelania v slovenskej spoločnosti. Sústavné podhodnotenie učiteľov ukazuje potrebu kolektívnej podpory vzdelávania na viacerých spoločenských úrovniach a vytvorenie kolektívneho komunitného tlaku. Začať je potrebné z lokálnej úrovne.

Komunitná podpora z hľadiska vzdelávacieho procesu nesvedčí len učiteľom, ale aj žiakom. Potrebu zapojiť rodičov a susedov do vzdelávania si vytyčuje aj súčasný trend inkluzívneho vzdelávania ako jedno z hlavných kritérií. Trendy moderného vzdelávania tohto typu komentuje príručka UNICEF s názvom Škola priateľská k deťom.

Tretím ideovým vodidlom projektu je pôsobenie školy ako stabilného miesta v súčasnej spoločnosti. Jednak ako budova so svojou architektúrou, jednak ako inštitúcia so vzťahovou kontinuitou. Neistota, ktorá sa v slovenskej spoločnosti môže prejavovať radikalizáciou, prípadne dezilúziou, nie je nutným dôsledkom postsocialistického vývoja. Komunitné služby na vysokej úrovni, ktoré by vychádzali zdola a odrážali potreby susedstiev, nájdu v školskom prostredí svoju oporu – budovu, ktorá sa inak nevyužíva, a unikátny, často bezbariérový verejný priestor. Zároveň však komunita môže budovať na niekoľkých generáciách detí a rodičov, ktorí svoje spomienky viažu na tento priestor a jeho dispozície.

ŠAK tak využíva kombináciu spoločenskovedných, architektonických a pedagogických poznatkov profesionálok, aby komunite kreatívne priniesli netradičné riešenia zamerané na priestor školy, ako aj vzájomné prepojenie vzťahov a povzbudenie k participácii zo strany rodičov a susedov.

Výzvy ŠAK za pol roka činnosti

Realizácia nápadu nabrala postupne kontúry. Usporiadali sme debatu o sídlisku v prostredí školy, lákali pozornosť na školské ihrisko hudbou a susedským piknikom. Ku všetkému bolo nutné zabezpečiť si určitú mieru administratívnej podpory a povolení. Z týchto skúseností môžeme povedať, že prepájanie školy a komunity je reálna a inšpiratívna myšlienka, ktorá môže naraziť na niekoľko problémov. Prvým z nich je vymedzenie generácií a predstava o estetike verejného priestoru. Inak rozmýšľa o architektúre učiteľka základnej školy na sídlisku v Košiciach, a inak študentka architektúry z univerzity v Berlíne.

Nepochopenie môže nastávať aj v prípade komunikácie. Ako internetová generácia do veľkej miery komunikujeme skratkovito. Stáva sa nám, že podstatné informácie dostatočne nevysvetlíme a že nepoužívame zažité formy vysvetlenia. Učíme sa predkladať naše myšlienky profesionálnejšie, dávať dostatok priestoru na otázky a plány vizualizovať. Formu komunikácie so samosprávou a s učiteľmi musíme plánovať viac, než by nám bolo prirodzené. Nakoniec sa však pozornosť na formu komunikácie oplatí, pretože sa tešíme čoraz väčšiemu pochopeniu.

Argumentovať je potrebné aj na strane rodičov, tí sú však zmenám v školstve o niečo otvorenejší. Naše skúsenosti s radou rodičov ukazujú, že existuje potreba prepojenia a funkčnej výmeny medzi školou, rodičmi a komunitou. Výborným príkladom bolo spoluorganizovanie Dňa detí. Rodičia pripravili program s pomocou dvoch občianskych združení pôsobiacich na sídlisku. Časť ich členov sú, samozrejme, absolventi základnej školy a majú k škole ešte stále srdečný vzťah. Spoločné posedenie rodičov a učiteľov po Dni detí naladilo atmosféru na tvorbu nových plánov do budúcnosti a premýšľanie o vzájomnej pomoci.

Zdieľanie jedla je tradične účinným nástrojom budovania komunít. Ponúknuté chlebíčky počas „šakovakého“ popoludnia, ktoré bolo primárne zamerané na montovanie prenosných stolčekov (hokerlíkov), lámali bariéry a umožnili nám začať konverzáciu s rodičmi nakukujúcimi na školský dvor spoza plota. Hrdí kuchári a jedlíci sa mohli lepšie spoznať na podujatí „ŠAK piknik, sused“, ktoré sa konalo pri príležitosti Európskeho dňa susedov na školskom dvore. Bariéry nám pomáha lámať aj hudba šíriaca sa sídliskom vďaka akustickým vlastnostiam výstavby. Púta pozornosť na miesto konania komunitnej aktivity a ladí atmosféru netradičným smerom.

Do každodennosti socialistického sídliska sme zasadili netradičné aktivity, ktoré pôsobili na všetky zmysli ťahanovských susedov. Prostredie školy zamýšľame skrášľovať murálnou maľbou, spolu so žiakmi sme maľovali plot, premietame filmy na steny, staviame lavičky a lákame ľudí, aby si všimli okolie budovy a jej dvora a skúsili ho pomáhať udržovať v dobrom stave. Škola tak ponúka netradičný program na trávenie voľného času a stretávanie sa priamo v srdci sídliska.

Poučte sa s nami!

Na riešenie náročných situácii existuje takmer univerzálna odpoveď. Tak ako je potrebné, aby bola voči inováciám vo verejnom priestore otvorená samospráva, musí byť otvorená aj práca projektu, komunikácia a tvorba. Požiadavka na otvorenosť povzbudzuje porozumenie a znižuje riziko nepochopenia a komplikácií v realizácii projektu.

Otvorená samospráva vypočuje aktívnych občanov, ktorí sa snažia zlepšiť komunitný život na sídlisku. Vypočutie a ponúknutie kontaktov je základ, predstavovali by sme si však aj aktívnejšie sieťovanie miestnych spolkov zo strany mestských častí – a to bez nároku na nutnosť platiť prenájom miestnosti. Spolkový život do veľkej miery totiž nahrádza činnosti mestskej časti, ktoré kvôli podfinancovaniu nemôžu byť realizované. Zároveň by mali mať spolky možnosť otvorene vedieť o podmienkach získania dotácií od mestských častí.

Otvorené školstvo vníma vzdelávanie v celospoločenskom kontexte. Žiaci otvorenej školy sa podieľajú na spolutvorbe prostredia, vďaka čomu si priestory viac vážia. Otvorená škola znamená, že jej priestory môžu využívať aj iní (ak splnia hygienické štandardy) k rozvoju komunitného prostredia pre deti aj dospelých. V otvorenej škole sa môže realizovať kino a výmena oblečenia. Zároveň v nej nájdu útočisko aj rodičia, ktorí sa chcú naučiť cudzie jazyky či cvičiť jógu, ale v blízkosti ich bydliska žiadnu takúto možnosť nemajú.

Otvorená architektúra je spôsob tvorby, kedy zdieľanie vedomostí a znalostí z každodenného života tvorí najvyššiu mieru expertízy. Povolanie architekta má za cieľ tieto znalosti stimulovať a dostať z ľudí čo najviac informácií o tom, ako oni to prostredie potrebujú používať. Tento proces je pomalým a drahým riešením, čo sa samosprávam môže zdať nereálne. Rámuje ho však nárok na zapojenie občanov do tvorby zmien mestského prostredia takým spôsobom, aby s ním boli spokojní a aby bola jeho tvorba skutočne demokratická. V našom prípade ide o prácu so žiakmi a učiteľmi. Máme za sebou prvú fázu workshopov s názvom Sídlisko–škola–ja, na ktorých žiaci spoločne uvažujú o možnostiach využitia školského priestoru. Druhá časť bude realizovaná na jeseň a bude spojená s výstavou pre verejnosť v priestoroch školy. Podobne zameraná bola aj práca umelca Mateja Vakulu formou Manuálu verejného priestoru na festivale Use the C!ty, ktorý sa s našou spoluprácou tiež odohral na ZŠ Belehradskej.

Realizácia takého projektu vyžaduje veľkú trpezlivosť vo vyjednávaní hraníc možného. Otvorenosť v komunikácii a rešpekt názorov z každej strany je najväčšou lekciou pre každý typ mestských realizácií.

Náčrt aktivít a postrehov z realizácie projektu ŠAK / škola a komunita mal za cieľ sprostredkovať aspoň časť atmosféry, ktorú na Ťahanovciach zažívame. So snahou o symetrické zhodnotenie vstupujeme kriticky aj do vlastných radov. Otvorenosť, ktorú považujeme za najlepší prostriedok k dosiahnutiu úspechu, má viacero rovín, a ako bolo uvedené, je potrebné ju na viacerých rovinách aj udržiavať. Mestá sú zložené z mikrosituácií a má zmysel zlepšovať každú jednu.

Převzato se svolením autorky.

Zdroj zde.