Koko(s), koko(s)

Foto Tomáš Koloc

Mala som narodeniny, tak mi volala celá rodina. A po prvej vete blahoželania hneď všetci politizovali. Nikdy nikto z nich nebol v žiadnej strane (to len ja som sa poplanila), žijú v podstate z ruky do úst. Švagriná, vdova po najstaršom bratovi, išla práve do kostola, lebo sa musí za nás modliť, čo to tam v tej Bratislave robíme. (Brat zomrel na prevrat, vyučil sa, popri zamestnaní vyštudoval, postavil tú svoju malú fabričku na nohy, a potom mu ju nejaký „podnikateľ“ rozpredal na železný šrot. Neuniesol to.) Švagriná sa už musela povadiť – všetci chcú voliť toho, no vieš, z Banskej Bystrice. Sestra, ktorú som v detstve mala najradšej (lebo som mala také šťastie, že som ich mala tri), mi povedala, že sa nemôže dívať na správy Slovenskej televízie, lebo potom do rána nespí. A že prečo tak útočia, čo im ten Fico urobil. A že čo oni urobili dobrého. Druhá sestra (tá pohoďáčka, hoci veľmi chudobná) mi povedala, že by už mohli v tej televízii prestať, čo furt to isté opakujú, kto sa na to má pozerať. Jej aj tak nepomôžu, ten kotol, čo jej pred Vianocami odišiel, bude splácať z dôchodku sama, a nevie, či jej aj palicu nevezmú, lebo ten istý Kaník (exminister) už raz dôchodcom palice vzal. Švagriná po druhom bratovi, ktorý umrel v nemocnici, predanej pohrebným službám a v ktorej celý život pracoval, konštatovala, že sú všetci jeden za osemnásť, druhý za bez dvoch dvadsať.

Bolo mi z tých blahoželaní smutno, lebo moji príbuzní si nezaslúžia byť takto trápení.

A tak doma obedujeme a nad kuracími rezňami preberáme všetky tie dôležité veci. Moja vnučka Eliška sa zapojí: „Koko(s), koko(s)…“ Kŕmim ju zemiakovým hašé a broskyňovým pyré, pováľa na jazyku a vyľaká ma, lebo sa zatvári, že mi to vráti (a ja neviem, či nie naozaj, či ju nenaplo z tej mojej váry…) Tak jej dávam rýchlo fľašu s mliečkom, vysvitne, že jej lejem aj za golier. Samozrejme, obviním hneď dedka, že zle zatiahol uzáver, dedko obviní mňa, Eliška je obliata a náš spor komentuje: „Koko(s), koko(s)…“

Jej otec Mišo zatiaľ na Facebooku píše: „Zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch bol pred pár minútami schválený. Aj navzdory vládnej kríze. Uff, ročná robota chvalabohu nevyšla navnivoč. Ďakujeme všetkým a všetci si navzájom. V neposlednom rade strane SaS, keďže vďaka jej bojkotu parlamentu prešiel návrh s nula hlasmi proti.“

Toto sú najdôležitejšie správy z domácej politiky. Nikoho neodvolávame, my sa nejako dohodneme. Za slušné Slovensko! Koko(s), koko(s).