Krátke zamyslenie
Brat(r)ský minifejeton.
Ako dieťa si pamätám mesto, kde som vyrastal, plné cudzincov a prisťahovalcov – mongolské a vietnamské šičky v ZDA, neskôr dorazili tiež Kubánci. Hrali sme s nimi futbal, hokej a hocičo. Nikto sa netrápil, že sú iní. Pak dokonca pribudli prví Partizánčania so šikmými očami a kubánsky kučeravými vláskami.
Najväčší rozruch v prvomájovom sprievode vždy robili Kubánky; poňali to ako fiestu, tancovali a skandovali, radosť pozerať. Keď sa rozkríklo, že na Salaši sa potom večer dostali do takého raušu, že tancovali hore bez, o rok na prvého mája bolo v zámestskom hostinci nabité, nabité...
Toto všetko sa z nás akosi vytratilo.
Myslím si, že viem prečo…