Komentář

Vážne starosti

Sláva vítězům, čest poraženým. Foto www.impermium.com

Aj keď ešte trávime fakticky posledné chvíle prázdnin, väčšina spoluobčanov už prežíva vážne starosti. Nejde iba o tie, ktoré súvisia s problémom ako dať školské zošity, tepláky, prezuvky, tašky a iné propriety našich školákov do nejakej hmlistej súvislosti s pravidelnou výživnou stravou pre zvyšok rodiny. Najmä ak EÚ tento rok akosi neposlala múku a slíže a ako tuhľa. Nie, že by to extra pomohlo, lebo kus z nich by sa cestou aj tak stratil, ako keby EÚ posielala do slovenských skladov hrdzavé platinové sitká. Ale morálne povzbudenie by to bolo veľké. Nejde ani tak o otázku, ktorú vraj každý rok kladie zima: A čo si robil v lete? Na ňu má totiž už každý pripravenú úprimnú odpoveď: "Menej som kúril!" To všetko však väčšina obyvateľov napokon vyrieši k spokojnosti celej spoločnosti.

Problém, ktorý v súčasnosti trápi každého zodpovedného občana najviac, je otázka, čo so zvyšnými kandidátmi na prezidenta. Ide o to, že budúci rok budú na Slovensku prezidentské voľby, do ktorých sa doteraz prihlásilo okolo desať ľudí. Ale vo voľbách môže zvíťaziť iba jeden. Ten bude prakticky po celé nasledujúce funkčné obdobie takpovediac za vodou, ale problémom je ten zvyšok, lebo bude predstavovať najtvrdší oriešok a dôsledok prezidentských volieb. Pôjde o známe osobnosti, ktoré si budú si vyžadovať ohľaduplné zaobchádzanie a citlivý prístup nás všetkých.

Od ozajstného prezidenta ich vlastne oddelí iba niekoľko percent platných hlasov a preto sa sami od seba budú považovať za rovnako dobrých ako budúci prezident, ak rovno nie za nedocenených alebo dokonca lepších. Veď niektorí z nich sa už teraz pripravujú na voľby s nezlomným presvedčením, že nad nich nie je. Falošná skromnosť rozhodne nie je ich slabou stránkou. Ak si napríklad všimneme neúspešného, no pritom aristokratického kandidáta v susedných Čechách, knieža Karla Johannesa Nepomuka Josefa Norberta Friedricha Antoniusa Wratislawa Mena von und zu Schwarzenberga, každý môže vidieť, že to nie je jednoduché. Úradujúci český prezident Miloš Zeman mu ponúkol miesto veľvyslanca v susednom Rakúsku. Nedočkal sa však vďaky, lebo kandidát na prezidenta a exminister dospel na základe tohto návrhu k presvedčeniu, že Miloš Zeman je alkoholik posadnutý mocou, ktorého jediným cieľom je knieža zničiť.

Mňa osobne by tento post až tak veľmi neurazil. Naopak som presvedčený o tom, že by som cestou do Viedne z takého toho fajnového čierneho auta so slovenskou zástavkou na kapote veselo mával obyvateľom Petržalky i Burgenlandu. A vôbec by ma netrápilo, či mi v Čechách nevysychajú nejaké lesy alebo rybníky, lebo nič také nemám. Ale to ešte neznamená, že by som sa do nejakého neúspešného kandidáta na prezidenta nedokázal ľudsky vcítiť. Lenže knieža medzitým "stihlo" uraziť aj politikov v Rakúsku, ktorých obvinilo zo slabej zahraničnej aktivity. Namietli, že sa mu ľahko hovorí, keď všade iba "podriemkáva". Z toho usudzujem, že nás všetkých po prezidentských voľbách čakajú s neúspešnými kandidátmi vážne starosti.