O spojeneckých záväzkoch a štátnych záujmoch
Už niekoľkokrát som upozorňoval na to, že zo slovníka najvyšších ústavných činiteľov sa v posledných rokoch úplne vytratil jeden kľúčový pojem – štátne záujmy – a bol nahradený veľmi neurčitým termínom „záväzky voči spojencom“. Silný, zdravý a životaschopný štát však musí mať jasne zadefinované predovšetkým vlastné štátne záujmy, v širšom meradle by mal byť schopný identifikovať európske záujmy a až následne z nich odvodzovať záväzky voči spojencom.
Je príznačné, že pod nejasný pojem „spojenecké záväzky“ dnes politici skrývajú všetko, čo servilne nasľubovali hegemónovi za udržanie vlastnej moci bez ohľadu na efektivitu, prospešnosť či reálnu záväznosť takéhoto sľubu. Právne záväzné sú pre nás len tie záväzky, ktoré vyplývajú zo Severoatlantickej zmluvy. Medzi ne rozhodne nepatrí povinnosť zvyšovať vojenské výdavky na 2 percentá HDP či povinnosť vysielať vojakov do zahraničia. Práve preto ma znepokojuje zbabelosť slovenských politikov vrátane súčasného premiéra Petra Pellegriniho, ktorí poslušne ako pionieri sľubujú plniť si povinnosti, hoci im zo žiadnych zmlúv nevyplývajú.
Slovensko bez akejkoľvek verejnej diskusie z iniciatívy prezidenta Kisku (ktorý dal takúto ponuku na summite NATO v máji minulého roka) odsúhlasilo vyslanie 152 slovenských vojakov do Pobaltia na hranice s Ruskou federáciou. Tvrdí, že si tým plní záväzky voči spojencom, čo je lož, pretože Severoatlantická zmluva nás zaväzuje podniknúť akcie v prípade ozbrojeného útoku proti členskému štátu, nie v prípade jeho subjektívneho pocitu ohrozenia. Z vojenského hľadiska je prítomnosť vojakov NATO v Lotyšsku nezmyselná jednak preto, že ruská armáda je taká mohutná, že niekoľko stoviek alebo tisícok vojakov pre nich nepredstavuje vážnejšiu prekážku a jednak preto, že Rusko vojensky nijako neohrozuje pobaltské štáty. A na kybernetické útoky je nám mechanizovaná brigáda skutočne nanič. Čo je teda skutočným cieľom takejto misie? Celkom jednoznačne demonštrovať silu, zvyšovať napätie a naďalej komplikovať vzťahy medzi Ruskom a Európou. Je toto vari príspevok k našej či európskej bezpečnosti? Som presvedčený, že nie.
Skutočný zmysel tohto nákladného divadla nezvyčajne úprimne predostrel v nedeľnej diskusnej relácii Českej televízie predseda Vojenského výboru NATO generál Petr Pavel, ktorý lakonicky uviedol, že krajiny, ktoré nebudú zbrojiť podľa predstáv USA, musia rátať s tým, že „miera vrelosti“ Spojených štátov voči nim ochladne. Znamená to teda, že ak vo štvrtok americký prezident Donald Trump na stretnutí s generálnym tajomníkom Severoatlantickej aliancie navrhol, že členské štáty NATO by mali dávať na zbrojenie nie dve, ale štyri percentá HDP, že by sme mali tento šialený návrh bezhlavo nasledovať? Lebo mantra „2 percentá HDP“ sa rovnako zrodila v hlavách amerických jastrabov, táto suma nezodpovedá nijakým exaktným zdôvodneniam, ani reálnym potrebám obrany, ale záujmom zbrojárskeho sektora. Podľa údajov prestížneho Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru presiahli vojenské výdavky členských štátov NATO v minulom roku 900 miliárd dolárov, kým Ruská federácia investovala iba 66 miliárd, a to ešte znížila výdavky na tento rok o 20 percent. A naši politici nám chcú navravieť, že musíme zbrojiť ešte viac? Chcú nás strašiť, že ak nedáme na zbrojenie ešte viac, ohrozujeme vlastnú bezpečnosť? Čo nám to chcú natárať títo zaslepení posluhovači militarizmu?
Chýba tu obyčajný zdravý rozum a odvaha. Odvaha povedať, že kráľ je nahý. Odvaha vzoprieť sa tomuto nezmyselnému kolotoču zbrojenia a povedať: dosť. Nedáme. Potrebujeme peniaze na lepšie nemocnice, na viac škôlok, na kvalitnejšie školstvo, na potravinovú bezpečnosť, na vedu a výskum. Nepotrebujeme si platiť zbrojárskych lobistov na nákup drahých stíhačiek. Dobiehajme vyspelú Európu vo výdavkoch na vzdelanie, nie vo výdavkoch na zbrojenie. Len desatina sumy, ktorú vynakladajú štáty NATO nezmyselne na zbrane, by mohla zabezpečiť, aby žiadne dieťa na planéte netrpelo hladom. Čo sú toto za priority? Samozrejme, že sme pripravení pomôcť spojencom v prípade ich napadnutia. Samozrejme, že chceme prispievať k vyššej bezpečnosti. Ale my to predsa vieme aj inak. Máme skvelých diplomatov, vynikajúce vzťahy s oboma stranami konfliktov vo svete, prečo ich nevyužívame na sprostredkovanie mierových rozhovorov? Prečo na Blízky východ vyvážame zbrane, a nie lieky, prečo im tam posielame vojakov, a nie lekárov, stavebných inžinierov, expertov na rozvoj ekonomiky?
Nie sme predsa vazalmi, aby sme ustráchane čupeli v kúte a báli sa povedať vlastný názor. Načo nám je prezident, ktorý nemá odvahu predniesť vlastné stanovisko a vysvetliť partnerom, že nechceme prispievať k vytváraniu atmosféry, že nás Rusko ohrozuje; že naša bezpečnosť nie je závislá na vojenskej prítomnosti v Pobaltí; že máme iné návrhy, ako posilniť spoločnú bezpečnosť. Ak nedokážeme jasne formulovať vlastné záujmy, nikto si nás nebude vážiť. Ak nebudeme navrhovať nové riešenia, nikto nás nebude považovať za dôležitých. Alexander Matuška nás už v roku 1931 kritizoval, že nepoznáme ozajstnú úctu k partnerom, len úctivosť. „Inšpirujme sa skúsenosťami z Ameriky bez toho, aby sme otrocky podľahli tlaku toho, čo sa neprávom volá moderné myslenie, hoci je to len prílišné poklonkovanie Amerike,“ písal s jemnou výčitkou Štefánik Masarykovi v novembri 1918. A o to predsa ide.
Štefánik viac ako hocikto iný rozumel potrebe spojenectva, chápal, že ak stratíme úctu spojencov, stratia o nás záujem. Ale úctu spojencov si nemožno získať servilnosťou. Slovensko si musí dokázať zadefinovať vlastné záujmy v strednej Európe, vedieť ich vysvetliť a obhájiť pred svetom. Tak ako v Pobaltí nie je polovica členských štátov NATO, rovnako sme mohli aj my zdôvodniť, prečo tam ísť nechceme. Svoje záväzky si svedomito plníme, ale nie sme povinní poslúchať každý uletený nápad z Washingtonu. NATO nie je hierarchická nadnárodná organizácia, ale spojenecký zväzok suverénnych štátov, ktoré majú právo sami určovať svoju obrannú politiku, jej priority a rovnako aj priority štátnych výdavkov. Potrebujeme novú generáciu politikov, ktorá bude mať odvahu naše záujmy účinne presadzovať.