Stále tak
Čas hromníc a tak trochu o nedeli.
Kráľovstvo za pokoj!
Kto všetko zas sa o mňa vo mne delí,
že som tak málo svoj…
Že vlastný počin vešiam ako pečať
pod bulu, ktorú píše ktosi iný.
Kto sa ma dotklo plochou svojho meča
a hnal ma blúdiť z viny do neviny.
Chcem len, čo musím?
Môžem len, čo smiem?
Čas hromníc,
bohmi bičovaná zem.
Ze sbírky Ako stopy v snehu (Slovenský spisovateľ, Bratislava, 2009).